Ráno lialo, pršalo. Bolo mi vysvetlené, že si nemám zabudnúť mobil a nemám používať dáždnik cez búrku. Toho sa tu asi napočúvam ešte dosť. Uvažovala som, ktoré topánočky sú viac vodeodolné, kedže to vraj podľa host otca mala byť najhoršia búrka sezóny. Tým ich predpovediam verím ešte menej ako našim a hlavne keď dažďová sezóna sa ešte nezačala. Ak tak, tak práve dnes. Uvidíme.
Aj keď som mala ráno kopec času, na bus som klasicky musela bežať. Skočila som do najväčšej kaluže na svete, teda možno až taká veľká nebola, ale jednoducho voda hneď vyletela do vysokej výšky a zaliala moju druhú nohu. Noha previnilka neuškodila žiadne zranenie, ale nevinné chúďa hej. Super. Trvalo mi to len minútu! čo pokladám za dôležitú informáciu, lebo kedže kúsok meškanie je skoro vždy (ale fakt len kúsok), tak ten bus by som mohla stíhať skoro vždy.
Pridali sa ku mne Kim, Alba a nejaký Španiel, ktorý má čudné meno. Nejako povedal, že ak ho budem volať Silly tak mu to nevadí (a to ho budem tak volať). Obedík si nik okrem mňa nepripravil a zas som vedela že zabijeme kvôli tomu čas. Plán bol Science World, na ktorý som sa teda mega tešila. Vstupné bolo vážne zadarmo, čo bolo neskutočne super. Aj keď tam bolo milión detí, to múzeum je super. Vytvorili sme si zo sladkostí napodobeninu DNA (chutná bola!) a aj náramoček DNA-čkovský. Prešli sme len cez pár miestností a Kim mi povedala, že Alba a Silly nás čakajú o hodinu pri McDonalde. Tak som si že fajn, že sa teda najeme a vrátime sa. Žiaden problém. Tí trapáci, sa rozhodli, že oni idú nakupovať, teda hlavne Albica a že ona chce ísť na Granville station. Silly neal názor a ak mal, tak by len súhlasil s Albou, nech je spoko. Kim sa nechcela vyjadrovať, tak sme ako úplní hlupáci vymenili Science World (kde som sa cítila pri všetkých tých veciach ako v raji) za obchodný dom. Smutno mi z toho bolo, veľmi. V Science Worlde som behala v takom koliečku ako majú škrečkovia, že koľko elektriny by som vyrobila, skúšali sme či vieme triediť odpad, skúšali sme kadejaké veci so vzduchom a množstvo iných úplne super vecí. Kim povedala, že na obed má banán. Trapáci sa boli za tú hodinu najesť. V Science boli možno 30 minút a tvárili sa, že videli všetko.
Ako klasicky sme išli do American Eagle, kde ja som teda nič extra očarujúce nevidela. Išli sme aj do obchodu s kanadskou tématikou a olympijskými hrami. Vedela som, že sú tam celkom pekné veci, ale nemám potrebu ešte nič kupovať. keď som ale uvidela biele tričko s javorovým listom a pod tým nápis Canada (v jednoduchosti je krása) za 15 dolárov, tak som neodolala. Ted anajprv som túžila po inej farbe, v čiernom to vyzeralo stokrát lepšie. nezistila som, aký rozdiel v tých tričkách bol, ale čierne stálo 30 dolárov. Hlavne v čiernom nemali moju veľkosť, možno inokedy. Tak som po prekontrolovaní každého jedného trička, či to nie je náhodou čierne, lacnejšie a mojej veľkosti zistila, že fakt iné nebude. Pri pokladni mi teta povedala že 11 čosi dolárov a ja som na ňu ostala pozerať, že krása, krásička. Som strašne hrdá, že som ho našla. Aj keď som bola lenivá si ho skúšať, som si istá, že bude geniálne. (Teraz ho má Alba doma a ja sa z neho nemôžem vytešovať :()
S Kim sme chceli si kúpiť gumáky, ale nič tu nebolo. Teda v jednom obchode ich bolo kopec, ale keďže stále aj 380 dolárov, tak ako vážne nie. Áno, to bol extrémny príklad, ale tak boli aj také. Videli sme nejaké okolo 200 dolárov a aj nejaké za 50, ale... Tak sme zhodnotili, že pôjdeme len tuto niekde pri našich domoch popozerať. Keď sme višli z obchodu na cestu tak nehorázne fúkalo, za 3 sekundy sa nám zdeformovali dáždniky, voda tiekla po ceste a bolo to celé zle. Vymrnkávala som im, že sme mohli byť radšej v Science World. keď sme s Kim ešte museli každých 5 sekúnd čakať lebo náš nový párik stále zastával, tak ma to už úplne vytáčalo. Kim len vzdychla, že je iritujú. Keď sme boli asi v milión obchodoch a aj tak sme si nič nekúpili, nejako sme sa rozdelili. Nechcelo sa mi na nich čakať a potom sme sa už nevedeli nájsť. Nemáme ich čísla a ani jeden z nich nemá kanadské číslo, takže za tie peniaze by nám to ozaj nestálo. Uvidela som krááásne nohavice v HM-ku (viem že ho mám aj na Slovnesku, ale fakt boli super!), lenže v celkom obchode kopec ľudí, pri kabínkach čakala v rade aspoň 15 ľudí a pri pokladni zas. Tak sme hľadali gumáky, sadkali sme si aby sme si oddýchli. Našli sme časť obchodu, kde bola samá Prada, Gucci. Pomotkali sme sa tam, lebo nám tam dali solený nugát či čo. Dobré to bolo! Na veci sme nepozerali, veď načo. Predsa len sme sa vrátili do HMka a ja som si bez skúšania zobrala legíny. Neznášam legíny a nikto ma v nich neuvidí. Za ten čas čo som tu som pochopila, že len tak rifle alebo moje tepláčiky mi stačiť nebudú, takže legíny budem nosiť podtým, nech nemrznem. Ešte tu zima nie je, ale napríklad moje "turistikové" nohavice (ktoré sú úplne super, úplne pekné a mala som ich aj dnes v centre Vancouveru) sú úplne tenučké, ale nepremokavé. Alebo aspoň menej ako iné. S legínami to bude super!
Nejak sme skočili do obchodu s čokoládou a vyšli sme bez čokálady. No neskutočné. Ale keď z vonkajšej strany predávali zmrzku, tak sme museli. Dala som si pomerne klasiku, ktorá bola úplne iná ako som čakala. Višňové niečo čo bolo. Tie višne boli také spešl. Malé, sladké (naše mám radšej) a dali sme si na to aj čokolo polevu, tak tú ktorá krásne stuhne a je super chrumková. Tá porcia zmrzky bola kvalitná a už sa teším na ďalší raz. mali asi 4 druhy kornútku, dve polevy, dvoje orechov navrch a všetko to bolo iné ako u nás. Samé sme nevedeli čo chceme, tak sme to chceli čo najjednoduchšie. nabudúce si dám ten solený nugát :D.
Smiali sme sa na všetkom možnom. Jeden ujo pred nami prešiiel 8 krát v priebehu jedenia zmrzky. Alebo na tancujúcich ľuďoch v strede obchodu (nie kyvkajúcich, ale poriadne tancujúcich). Skonštatovali sme, že v každom obchode je aspoň jeden predávajúci gay (a sú zlatí :)). Úplne super sme sa porozprávali, aj keď niekedy mám problém jej rozumieť, lebo neotvára poriadne ústa, ale vtedy len prikyvujem :D. Domov sme prišli už okolo 6 p.m. čo mi prišlo viac ako tragické, že tak skoro, kedže celý deň sme mohli byť kde? No predsa v Science World. A toto teda Albici neodpustím. Nebolo mi v ten deň zle, ale nechcelo sa mi nakupovať a kebyže nemám to tričko, tak ma to teda ozaj vytočí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára