štvrtok 19. septembra 2013

Škola, škola, školička - o učiteľoch a aj tak všeobecne

Na chodbách mám televízory, kde je prezentácia s aktuálnymi novinkami o škole. Asi každý druhý (vždy to tak nejak vyjde) nám rozdajú macbooky alebo iPady na robenie reaserchu. Do knižnice asi nikto nechodí (bola som tam len raz a fakt tam nikto nebol) a majú tam koooopec kníh, kooopec počítačov, klasických, ale rýchlych. Budova vyzerá obyčajne školsko, má dve telocvične a myslím, že aj tá malá je veľká. Majú tu divadlo/pódium alebo čo to je (ešte som tam nikdy nebola), Budova má len dve poschodia, čo mi príde ako najkrajšia vec na svete. Samozrejme mám skrinku a našťastie mám blízko nej 2 hodiny a skoro všetky hodiny na tom istom poschodí. Vždy prehodím nejaké slovko so spoluskrinkáčmi, aj keď väčšinou sú to nejakí číňankovia, ktorým moc nerozumiem, lebo zabúdajú otvárať ústa pri rozprávaní.

Počas testov nám dajú na lavice divedery, teda také rozdeľovače z umelej hmoty, ktoré majú byť 6 palcov za okrajom stole a stoja vďaka drevenej srande ktorá je k tomu. Je to strašne čudné, neviem či sa cez to dá nejak odpisovať, ale predpokladám, že je to jednoduchšie od osoby predo mnou. Nechcem to skúšať, idem pekne poctivo študovať (zabije ma to).

Učitelia tu majú svojské metódy. Osoba, ktorá je zodpovedná za international students a učí nejaké jazyky, núti študentov po neskorom príchode zaspievať "I am little teapot.." (ďalej to neviem, nemám s ňou hodiny = nespievam :D). Učiteľ na anlgine je úplne super. Pri opise dôvodov, prečo má spôsoby aké má sme plakali od smiechu. Rozpráva nám kopec príbeh, ktoré sú k veci, a majú nás nejako vychovať. Inak jeho hodiny sú strašná makačka, hlavne úlohy a asi je to najhorší predmet, ale on je tak super, že som si ho nechcela zmeniť. On má nádobku s papierikmi, kde má úlohy, ktorú si omeškanec vyberie a musí to splniť. Jeden papierik je tam stále, už mnoho rokov na počesť Josha, ktorý predviedol najstrhujúcejšie vystúpenie. (Škoda, že meno pesničky som zabudla, ale "povinne" ju musí každý vedieť, pre prípad..)

Učiteľ na psychológii je taký dobráčik, že klasicky nemá rešpekt., ale ja ho mám rada. Teda, každý ho má rád, len sa pri ňom chcú ukazovať. Učiteľ na soc-studies naozaj ľúbi svoju prácu. Fakt idno, že ho to riadne baví. Každú hodinu nám pripraví daily puzzle a máme hádať čo to je. Kto to prvý uhádne (väčšinou je to strašne primitívne keď počujete odpoveď) dostane lízatko. Ešte som nikdy nič neuhádla, lebo najprv som ani nevedela čo robia, potom som len nevidela, nevedela som to prečítať alebo len klasicky nevedela. Ale ja to lízatko dostanem, to je jedna z mojich kanadských mét. Učiteľ na španielčine a franine je neskutčone neskutočný. Všetko čo nám vraví znázorňuje, aby sme pochopili, takže sa celá škola otriasa po jeho dupotaniach. Celý čas nám snowboarduje, skáče, krasokorčuľuje, hrá hokej, tancuje a všetko.Aj pri pýtaní sa na počasie ma celú scénku vymyslenú. Keby ma tak nedeptalo, že nič neviem, tak si tie hodiny asi riadne užívam. Teda na franine ma irituje, že nič neviem. Na španine, že ostatní nič nevedia.

Bio učiteľ je vegetarián, mám pocit, že to rád spomenie, ak je to kúsok k veci, ale ekologický moc nie je. vytáča ma, že každú hodinu nám capne 5 worksheetov, do ktorých nemáme písať, lebo tam máme vraj málo miesta, takže minieme 10 papierov dokopy. Inak toto je pre ma niečo mega nové. Všetko nám kopírujú, rozdávajú papiere. Ak sa robí projekt, tak učiteľ dá výkres, teda ty si vyberieš. Všade máme papire popísané len z jednej strany, ak by si náhodou potreboval. Chemikár je fajn. Až na to, že má náušnice a celú hodinu pozerám len to, prečo si dal takú strašnú vec. Och viem, že ma do toho nič, ale.. Hrá na gitare, stále ju má pri sebe, cez prestávku si hrá dokým nie je v triede už fakt plno. Sympaťák, ktorý hráva asi aj gospel :).

Hodiny máme asi 85 minútové, alebo tak nejak. Každý deň mám 4 hodiny. Škola mi začína o 8.30 a končí niečo pred 15. Príde mi úplne divné, že hocijaký čas im končí hodijakou minútou. Napríklad 11.23 by pokojne mohli končiť hodiny a nikto sa nad tým nepozastaví. Po 11-tej máme prestávku na lunch, ktorá je úplne super. pekne si sadkám so skupinkou ďalších inter. študentov, rozprávame, niekedy len jeme, sem tam pozrieme do kníh. Trvá aspoň 45 minút (neviem koľko presne) a je to strašne málo. Teda stihne sa všetko nevyhnutné a asi aj viac, ale na poriadne porozprávanie to nie je :D. Medzi hodinami sú len kratučké prestávky a ak chcete ísť do svojej skrinky tak musíte ozaj makať. Škola je nízka, ale dlhááá. Miestnosť kde sedávame je asi jedáleň, ale také varené jedlo tam nemá skoro nik. Väčšina ľudí má toasty, zopár noodles a fakt minimum má jedlo zo školských obedov alebo čo to je. Kuchári chodia po škole ale vyobliekaný ako keby mali řád zlatý vařečky. Dnes som videla nejaké mňamózne jedlá v divnej miestnosti, ale o boli učitelia a vôbec tomu systému nechápem. Mne stačí papaníčko od homestay-u.

Keď už rozprávam o jedle, tak som tu konštantne hladná. Teda vždy mám pocit, že ak dám do seba čo i len omrvinku prasknem, ale keď tu j taký kopec vecí čo chcem jesť! Tak už aj teraz slintám čo idem mať na raňajky. :D

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára