Večer pred dňom D som to predsa len skúsila ešte raz u host mum. Ona len pokrútila hlavou: "Nemôžeš sa nechať odradiť počasím a dažďom. Bude tu stále už len pršať. V októbri ak sú 3 dni bez dažďa tak sa divíme. Nech ti to nekazí plány. Ak chceš niečo robiť, tak si zvykni to robiť v daždi. Mne je jedno či prší. Chodím behať, športovať." vysvetlila som, že neznášam dážď (asi 500 krát už) a že ak je viac ako tri dni dažďa som depressed. Ona si spokojne umývala riady s tým, že Stanley park môže byť pekný aj keď bude pršať. Vtedy som si uvedomila, že má sakra pravdu. Že ja som tu neprišla 1 slnečný (ale neužitý na maximum) a 4 daždivé mesiace sedieť na zadku. Nat, som povedala, že ideme v každom počasí. Napísala ostatným. Záchranný plán pre prípad bolo akvárium v Stanley parku ak by to bolo naozaj neznesiteľné. Zaspávala som s pocitom, že aj tak pršať nebude. nahovorila som všetkým, že ak budú veriť, tak pršať nebude. (Sranda, že po takom dlhom story ani nepršalo že? :D)
Ráno ma zobudila sms od host mum že je to vtipné, ale ak chceme ísť, tak nech makáme, kým nezačne pršať. No houby. Mali sme dohodnutý čas a nič sa nemenilo. Dala som si klasické cereálne raňajlky, spravila toastík a hodila jabĺčko. Zobrala nepremokavú bundu, ktorá ešte nevyskúšala, či je nepremokavá. nat. išla po Hinako (novú japonskú kamošku) pred našu školu, ale ja som bola too lazy a tak som si to odkráčala len na zastávku. Stretli sme sa na rohu našej cesty, čo bolo úplne super. Hinako viditeľne pochopila, že stačí mať nádej v pekné počasie, lebo oblečené kraťasy ako keby bolo 40 stupňov.
Nat chcel vymeniť rifle čo si minule kúpila a tak sme nejak skončili fotením v zimných čiapkách, rukaviciach a iných super veciach s kanadským motívom. Alba bola pevne rozhodnutá kúpiť niečo mame, tak jej kúpila šaty, Kim viditeľne napĺňalo jej radiť, pekný chlapec v American Eagle nebol a tak som len sedela s Hinako, kedže nám sa nakupovať moc nechcelo. Ani neviem ako, ale už sme rýchlo zháňali niečo pre Albu na lunch. Dala som jasné pokyny, že jedlo na obed si berieme z domu, ale vždy sa nájde výnimka :D. V supermarkete nemali ani toasty (aj keď lupienok tam mali dva regály) a nejak nám oči padli na Tim Horton obchodík/kaviarničku a vyšli nám slinky. Keď som videla tie donuts, muffins a neviem akké mňam veci tak som neodolala. Nevedela som, čo z toho si vybrať, ale povedala som si, že muffiny sú klasické, tak som si dala niečo čo bolo ako naša "fánka" poliate čokoládou (super mega vrstvou) a dnuka plnené pudingom .Strašne sladké a strašne dobré. Spomínala som, že tu mám nedostatok cukru a nezdravého jedla? tak si to musím niekde vynahradiť. Každý sme mali niečo sladké na papanie a boli ready prejsť k prístavu kedže tam bola najbližšie požičovňa bicyklov. Nechcelo sa nám študovať mapu a tak sme sa spýtali dvoch tiet. Jedna nám začala vykladať o tom, že je to len kúsok, že sme skoro dobre, že až tak sme nezablúdili (boli sme presne tam kde sme vtedy chceli byť). Druhá nám ukázala cestu a začala vykladať že Waterfront je preto Waterfront, lebo je tam water. No čakali by ste to? :D
Tak sme tam šťastne došli. uvítala nás oooobrovská veľryba, asi teda v životnej veľkosti. Až na to, že teda nebola živá ale vyskladaná z takých lego kociek asi veľkosti hlavy. Enjoyovali sme si výhľad, lebo aj keď sme tam boli predtým, neboli sme práve na tom mieste a teraz konečne nebolo zamračená, ani hmla ani nič. A vtrhli sme do predajne. Teda pekne civilizovane. Pekne civilizovane sme pozreli mapu parku, čo chceme navštíviť a ujo nám povedal, že kedže ešte nemáme 18, tak nám bicykle nepožičia. Lebo že treba niekoho kto má kreditnú kartu (no určite ju nemáme) a 18 rokov. Neklamali sme mu, veď pôvodne sme sa tešili zo študentskej zľavy :'(. Povedal, že sorry, že skúste ísť ďalej, tam je ďalšia požičovňa a možno tam. Celkom sklesnuto sme išli a všetky sme uvažovali že nie je šanca aby s nami išiel nejaký host rodič. Uvažovala som, že by sme s prichýlili k niekomu inému, ale kto by si chcel na krk zobrať 5 teenageriek? Aj organizácia by bola ťažká. neostávalo nám nič iné a zas len skúsiť šťastie a dobrú vôľu ľudí. Druhýkrát sme už nemali žiaden problém. Ešte aj ceny boli lepšie, možnosti tiež. Že ani platiť nemusíme, že najprv nech tam ideme a potom uvidíme koľko nám to trvalo. Ďalšia hodina sa rátala po 10 minútach. bicyklov tam bola možno tretina z toho, čo predtým, ale koho to zaujímalo? to čo nám dali, dali a boli sme spokojné. Pekne poodeľované cestičky pre cyklistov a chodcov, nikto to neporušoval. Na bicyklli zvončeky, ak náhodou sa niečo muselo obísť. nebolo to nahnevané zvonenie, bolo to slušné zvonenie: Dovolíte, rád by som prešiel. Ale ak vy niečo potrebujete tak v pohodičke. Každý okamžite uhol len keď proste počul niekoho rozprávať za sebou. Veľmi civilizované.
Zastavili sme pri totemoch, pofotili kto poprosil, nás sa snažila odfotiť jedna pani, ale.. no.. moc jej to nešlo, tak asi fotku ani nemáme :D. Pokračovali sme na Beaver lake, kde sme sa cestou skoro stratili, ale nič strašné, zas nám poradili. Čakala som teda nejakých beaver-ov alebo aspoň bieber-ov a nič. Čítala som, že je to riadne pekné miesto a tak, ale až také megalomanské to nebolo. Aj keď pekné určite áno. Dovtedy sme sa držali Seawall odkiaľ je všetko pekné. Vidíte aj mesto, aj hory, aj oceán. Beaver lake bol ale v strede akoby lesa (cez ktorý išla cesta, ale ak nie ste priamo na tej ceste, tak o tom ani neviete). Kedže baby boli rozhodnuté, že ideme platiť len za 2 hodiny tak sme to rovno sekl ia išli sme na Third a Second beach (rozdiel som si nestihla všimnúť). Vrátili sme bikes a zlatý ujo sa spýtal, či tu študujeme angličtinu. Tak sme mu povedali že áno, že sme na high school. A on, že dá každej o dolár lacnejšie. Milý, potešil nás. Kým som nad tým neuvažovala fakt som verila, že mal len dobrú vôľu. Možno fakt aj mal. Ale myslím, že sa mu hlavne nechcelo vydávať 4 doláre, ale dať 5 v bankovkách bolo jednoduchšie.
Mali sme ešte véľa času a tak som rozhodla že ideme pozrieť na English Bay. Tak sme sa fotili, motkali, čvachtali členky v oceáne, namočili rifle a bolo nám strašne fajn. Chillaxovali sme na drevených veciach, ujo vedľa nás hral na gitare. Nat ukazovala zas svoju "racionálnu" stránku, keď naháňala nejaké vtáky. keď som sa jej spýtala, prečo ich akože naháňa, prečo im robí zle, že veď im ubližuje (ak jej niečo nevysvetľujem týmto štýlom, tak to nepochopí). Tak mi vysvetlila, že to preto, lebo nechcú ku nej prísť bližšie. No aké mi to je prekvapenie, že keď ich naháňa, tak sa jej boja? Okolo nás si v pohode cupkali, sedeli pri nás. Jej argument bol, že ona chcela byť dobrá, ale keď ich zavolala tak neprišli. Neverím, že má 16 -_-.
A išli sme sa najesť. Smerovali sme na našu známu jedaciu ulicu. Zapadli sme na mieste kde si minule Kim kúpila wrap. Dali sme si nejakú "misu" ktorá obsahovala ryžu, šalát, fazuľu, dresing a neviem čo, ale bolo to dbré. K tomu sme si mohli vybrať či chceme kura/tofu/neviemčo. Tak som si dala tofu a aj keď ho dlai 5 kocôčiek, bolo mňňam. Alba celý deň mlela o Sturbuckse tak sme skočili aj do Sturbnucksu. Ako úplný amatér som nevedela ani akú veľkosť čokoládky som si kúpila, ale bolo jej teda dosť. Mali sme pocit, že preaskneme, ale bolo to super. Cítili sme sa kanadsky, kedže tu ide bez Sturbucks pohárika možno každý 50 človek = turista :D.
Po minulej stres situácií, keď autobusár nezastal Nat samozrejme sa so mnou hádala, že to už je naša zástavka a vystúpili sme skôr. Strašné orientačné nemohlo, strašné :D. No nič to, prežili sme. Išli sme odprevadiť Hinako ku škole a už sme bol doma.
Bolo nám krásne. Od super počasíčka, super výhľadu, váľania sa v lístí, papaníčka. Kim mala na začiatku dosť blbú náladu, lebo že nemohla spať a fakt som nechápala, prečo neostala doma, lebo všetkých nás to deptalo, ale potom sa rozjasnila a hneď bolo lepšie všetkým :). Majte plány, veľa plánov, užívajte, si tešte sa zo života a z toho čo máte. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára