Ráno sme pekne naklusali na zástavku, ktorá nám bola ukázaná. Teda, ono boli nám ukázané dve. Jedna na jeden a druhá na druhej strane cesty. Keď nám host m. ukázala na ktorú máme ísť, tak som sa jej len tak kontrolne spýtala (kedže som si za ten čas stihla všimnúť, že ona autobusy určite nepožíva), že či teda ideme teda tamtým smerom. Začala sa zmätene obzerať a : Nie nie, ja som sa pomýlila. To by ste išli na druhú stranu. Prepáčte. O sekundu na to: Nie, dobre to bolo, na túto máte ísť, veď Šia (niekto z Ázie) stála určite na tejto zástavke. Ale počkať, ona vtedy išla asi niekde inde. Tak choďte teda na tú na druhej strane.
Tak sme ráno išli na tú na druhej strane. Číslo autobusu bolo dobré, bolo nám divné, že mešká asi 20 minút ale no čo už. Nastúpili sme a kedže sme netušili ako sa platia lístky, tak sme sa spýtali, koľko to bude stáť na 22nd Avenue. A teta autobusárka okamžite zastala (kedže oni tu ozaj nezaháľajú) že to sme na zlej zástavke. Tak sme si počkali na druhej zástavke, nastúpili k tej istej tete autobusárke a išli sme si. V strede cesty zastala, otvorila dvere a začala sa rozprávať s ľuďmi ktorí venčili dvoch bíglikov. Som si istá, že to boli cudzí ľudia, pýtala sa čosi na psov, všetci sa vyškierali a bolo to proste mega super. Ľudia sú tu úplne super milí, otvorení a radi pomôžu. neviem či si až na toľkú vľúdnosť zvyknem :)
V autobue som videla asi len 6 ľudí alebo tak nejak, ktorí nevyzerali ako z Ázie. Nechceli sme si sadať, lebo čo ja viem, bolo to čudné. Asi po dvoch minútach sa nám prihovoril nejaký človek, mohol mať okolo 20 a len tak sa pýtal odkiaľ sme, či sa nám tu páči a takto. Vysvetlil nám, že už ide iba domov odneviemkiaľ, že sa ide osprchovať, najesť a potom uvidí čo. Úplne cudzí človek začne rozprávať o tom ako sa ide osprchovať? Bolo to kúsok divné. Keď ale povedal, že by sme si ho mali pridať do priateľov na fb, tak to nám celkom stačilo.Fakt vyzeral milo, ale tak no... Tak nám vysvetlil, že nás chápe, že nechceme mať veľa fb priateľov, že aj on sám má asi iba 50 (ale nás si tam pridať môže :D) a tak si šťastne vytvoril teóriu, že prečo nie.
Ľudia začali vystupovať, ale nám sa nezdalo, že už je to konečná tak sme si tam trčali ďalej. Od dverí nám zakričal, že by sme mali vystúpiť, že to je posledná zástavka a že ak teda ideme na PNE (všetci vtedy išli na PNE, lebo už na ďalší deň to mali zatvoriť) tak máme ísť na Skytrain kde je napísané Westbound. Takže nám pekne pomohol a všetci sme boli šťastní. Skytrain je úplne super, kupujú sa lístky automate, sú tam dve zóny ale neviem či lístky stoja rozdielne. Je tam prehľadná mapka staníc, dá sa platiť kartou aj peniazmi. Proste krásička - je rýchly, pohodlný, tichý a myslí že na kanadské pomery aj celkom lacný. Lístok stojí asi 1.75 študent (asi by sme nemali mať študentské, lebo nemáme nejaké spešl preukážky, ale zatiaľ nám to nikto nepovedal) a 2.75 dospelý.
Zas sme museli prestúpiť na bus, ale na PNE chodí zas spešl bus a tak sme išli len za húfom detí a húfam dospelých a vedeli sme, že ideme dobre.
Boli sme celkom smutnučké pri vstupe, lebo host m. tvrdila že vstupné pre mladších ako 16 by malo byť zadarmo a tak sme boli teda pripravené na to, že máme 15 (viem, nemá sa to), ale ono to bolo len do 13 a na to fakt teda nemáme :D. Tak sme si zaplatili vstupné ako slušní poctiví ľudia.
Čo tam bolo? Jedlo, jedlo a ešte viac jedla. Voňalo to tam tak neskutočne, že som bola asi konštantne najviac hladná a to som mohla práve zjesť celý obed. Boli tam všetky tie hry aké vidíte v telke, búchanie po svišťoch, rôzne kolesá, hádzanie šípok do balónov a kopec iného. Vyhrávali sa plyšáky väčšie ako ľudia a kto poriadne zamakal mohol vyhrať aj iPad. Niekedy sa našiel zamestnanec, ktorý to dokázal predviesť, ale 100% podľa pravidiel to nikdy nebolo. Neskúšala som nič z toho, lebo som nechcela aby sa Nath. cítila odveci. Boli tam nejaké kolotoče, rollercoastery (vo vode, nad vodou, drevené, kovové..) a niečo čo pripomínalo bungee jumping, že vás vytiahli strááášne vysoko na lane, potiahli ste šnúru a leteli ste dole. Proste krásny free fall. A potom ste sa chvíľu už len hojdali. Akože, mega to muselo byť a dosť ľudí na to chodilo (mohlo sa tam ísť vo dvojici alebo trojici) a som si istá, že keby som niečo také videla na Slovensku a mala pri sebe správnych ľudí tak po dlhom odhodlávaní by som išla. Nath. ako klasicky tvrdila že nemá peniaze (aj keď vstupné sme rátali s tým že bude aspoň o 10 dolárov viac, ale pohoda -_-) a tak som celá natešená si išla kúpiť lístky na rollercoasterPri čakaní za mnou došiel starší pán, že kúpil viac lístkov ako mu treba a že mi ich dá lacnejšie. Tak teda, že jasné, super. Že či nechcem aj viac, lebo že ich má fakt veľa (ako jasné že som chcela, ale zas som bola ohľaduplná). Spýtala som sa ale Nath. a že teda že to by šlo. Tak sme nakoniec išli na rollercoaster obidve aj keď ona s menším nadšením "lebo ona bola už na oveľa väčších a tento ide moc pomaly" ale mne to bolo tak či tak jedno. A viete čo? Bolo to páááánske a aj dááámske. Fakt. V jednej pasáži som myslela že zo mňa vyletia všetky vnútornosti, bol to tak nechutne super pocit! :D Aj ona zhodnotila, že tie španielske sú nejaké nudné, že toto bolo o veľa lepšie (a to sme neboli na tom naj pravdepodobne)
Tak sme si kúpili papkať, mali tam také veci na tyčinke že corn dog, ale nechcelo sa mi zisťovať z čoho to je a tak som sa napučila len hranoliek. Áno, jedlo tam bolo milión 500 a ja som si vybrala práve hranolky, lebo ako som mala vedieť ktorý stánok je jedlý a ktoré jedlo je mňam? Tie hranolky som videla a zhodnotila som, že až tak zlé to nie je.
Naša host m. nám dala za úlohu zohnať jej hrnček na vytváranie slashy/sleshy a že to máme skúsiť vykecať nech nám to dajú zadarmo. Že máme povedať, že už kúpila 3 a toto ide byť 4 (mali sme jeden). Pochopila, že asi nám to clekom ťažko pôjde z úst, tak nám napísala papierik, ktorý sme im mali odovzdať. Cítili sme sa strašne trápne, papierik sme im nedali. Skúsili sme sa spýtať či je možné dať zľavu na 4 ak máme už tri a oni vysvetlili že nie, že zľava platí len ak si kúpiš 3. Ak viac alebo menej tak je to klasická cena krát počet. ak sme jej to teda kúpili za normálnu cenu bez výčitiek svedomia.
Motkali sme sa len tak medzi tými stánkami, zavítali na psiu show, koniu/koňskú, prasacie aj husacie preteky, pekingskích/pekingských artistov, športové čosi, zahrali sme sa eco hru v ktorej každý vyhral čo si vybral (organické lízatko a bolo fakt mňamózne!), poobzerali sme sa výstavu zvierat (boli tam lamy! a okrem nich nič extra). Psíci boli strašne super (a nie len preto, že to sú psíci, ale fakt to bolo vymakané. Jeden strašne neposlúchal a všetko zhadzoval a nedal sa zastaviť :D Stále dookola behal tie koliečka aj keď mal iba jedno a porste ani sekundu nestál/nesedel na mieste :D. Ale inakšie ostatní boli neskutočne poslušní a super. na tej športovej veci tam boli nejakí ľudkovia skákajúci na trampolínach, lietajúce motorky (dali im tam nejaký ten skok a oni si robili vo vzduchu čo chceli a bolo to dosť efektné), nejaké roztlieskavačky a nič moc už, ale celkovo to vyzeralo pekne, plamene v pozadí tam vylietavali. Pekingskí artisti (či ako sa presne volalli) boli dokonalí. Vážne. 13 išli na jednom bickyli, kotrý nebol ničím špeciálny. Jeden človek stále na minimálne 13 stoličkách a sám si ich tam prikladal, len mu boli podávané. Tancovali tam s "taniermi" na palličkách a kopec iných úžasných vecí, že sme mali celý čas len ústa otvorené. Večer mal byť koncert, tak sme chvíľu čakali, lenže Nath. bola nervózna, lebo nemala svoju dennú dávku skajpovania a celý čas ma naháňala domov s výhovorkou, že host m. nechce aby sme prišli v noci (našej host m. je ukradnuté aj keby sme neviem kde boli ak jej raz za čas odpíšeme). Išla mi s tým strašne na nervy a aj tak som tam zaryto sedela, že ja som neprišila do Kanady kvôli internetu. Tak sme si vypočuli koncert nejakej asi celkom známej speváčky. Najprv to znelo čudne, ale potom som si na ten jej štýl zvykla a bolo to fajn. Zvuk bol úplne super a asi som nebola na koncerte, kde by to bolo lepšie počuť. Po nej mali ísť na rad ďalšie kapely, lenže to sme už neostali, lebo začalo byť poriadne chladno a načo by som si brala niečo iné ako kraťasy a tričko. Nathalisko bola celá šťastná a ja celá naštvatá na seba a na jej otravovanie kvôli internetu.
Cesta domov prebehla bez väčších komplikácií. Na bus sme museli ale čakať hodinu (chodia tu každú pol hodinu a možno aj častejšie, fakt načas) lenže teraz sa pokazil! Celý čas som počúvala mrnčanie, že ju niekto čaká a ona tam musí trčať a blá blá. Celkovo to bol taký v pohode deň, videli sme čosi iné a aj sme sa dosť narozprávali a pozisťovali o sebe viac vecí :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára