Myslím, že krúžky by bolo super miesto na nájdenie nových kontaktov, lenže športové krúžky sú tu všetky na najvyššej súťažnej úrovni. Stále verí, že sa do niečoho zapojím (lebo ešte sa stále také veci riešia), ale tak či tak to bude ťažká práca. Zajtra mám prvé stretko Kendo klubu. nejaké japonské šermovanie s drevenými mečmi. Nie že by som vedela o tom viac, ale prečo to neskúsiť? Bola som na Apple clube, ale len raz zatiaľ, a tí ľudia boli riadne zlatí. Inak je to kresťanský klub na škole. Ešte sme sa stretli včera a mali sme worship. Mali sme PLC deň, vtedy učitelia majú ráno nejakú poradu a začíname až o hodinu neskôr, takže sme sa stretli kúsok neskôr ako normálne. Jeden chalan (mávam s ním aj chémiu, je fajn, ale ešte sa moc nepoznáme) hral na klavíri a aj keď sme tam boli asi 6 bolo to super. raz som zavítala na volejbalový tréning, ale tie baby boli neskutočne mega, že tam nemám čo robiť. Inakšie ten tréning bol strašne super, bola som celá vyklepaná, strašne som sa hanbila, celý čas som bola červená ako Rajčina a aj tak som išla domov s výškerom na celú Kanadu. Som tu ako úplný špión a zistila som, že jedna spolužiačka chodí na niečo ako mládež, tak sa jej idem na niečo popýtať a hádam aj tam spoznám nejakých super ľudkov.
Mala som stretkou s jednou pani farárkou. Znie to riadne čudne, viem, ale až tak čudné to nebolo. Napísala som jej nech mi poradí s čímsi a ona sa rozhodla, že sa ideme stretnúť. tak som jej napísala, ža sa tu nevyznám, že by som sa stratila. To mala byť mini výhovorka, že ešte niéé. Tak mi teta napísala, že ma počká pred školou! No ja som len tak zízala, čo to má byť. Ona si už aj vybrala deň a všetko, tak som jej po pár dňoch zneistená odpísala, že sorry, ale nebola so si tým istá, ale že sa teda môžme stretnúť. Celá nervózna som si tam dupkala pred školou, lebo som nevedela kde presne bude a jej číslo som si zabudla uložiť. Aj keď som videla jej fotku tak som si ju už nevedela predstaviť, ale nejako som to zvládla a našla ju. A bola super! Riadne zlatá, vysmiata, vyškerená hipisáčka. Úplne vážne. Sedeli sme na kameňoch (no načo lavice, načo Sturbucks keď môžme byť na kameňoch? Tak sme sa porozprávali, vlastne mi povedala, že mi neporadí, že je tu len chvíľu a že aj ona má v tom zmätok, ale že bola rada, že sme sa stretli. Aj ja som bola rada :).
V škole sa každý deň stane niečo zaujímavejšie, ale vždy na to zabudnem. Dnes som napríklad padla na schodoch, lebo sú okolo schodiska popísané super citáty. Našťastie nikto tam vtedy nebol, uff.. Včera za mnou prišla nejaká osoba z Ázie, že "Ahoj, ty si zo Slovenska? Mám na obed slovenské jedlo, však hej?.. Halušky.. Moja host rodina je zo Slovenska." Ale teda ja si ju vôbec nepamätám, mala som pocit, že ju vidím prvýkrát, ale bolo super tam vidieť halušky. Včera som začala dostávať zlé známky (fakt že zlé, 58% ma moc nepotešilo), ale hádam to nejako zvládnem. Každý deň ma bolí hlava, lebo nestíham piť a zabúdam ak mám čas. 3 testy zo 4 predmetov ma tiež moc nebavia a keď nám dajú po škole test z angliny, kotrý má tri časti, tak ako naozaj. Síce to bol najprimitívnejší test z angliny aký som kedy robila, ale keď prvá časť mala 100 otázok a mali sme na to 40 minút tak som to celé nestihla. Teda ona keby sme mohli písať do testu tak pohoda, lenže máme tu písať na také chaotické zaškrtávacie políčka a tak sa raz pomýlite v číslovaní a môžete to začať robiť odznova. Prvá časť bola vraj vocab, samé a/the/any/some alebo úplne odveci slová. V jednej časti sa 4 krát doplnilo len slovo bear. Druhá časť bola gramatika, kde sme všetci zhodnotili, že tak čudné vety sme ešte v živote nepočuli, že to by nikto nikdy nepovedal. A zaklincovlai to tým, že máme napísať esej za 15 minút našou najlepšou angličtinou, téma môže byť hocijaká, ale nech sa snažíme lebo čosičosičosi. Pociťovala som vtedy strašný odpor k celej angline a tak som im dala srdcový výlev a tom ako strácame čas (tak všeobecne) a že ak by sme neboli nútený robiť niektoré veci, tak ich robíme preto, lebo chceme. Ako napríklad písanie esejí. Určite ich to poteší. Podľa toho ako sme to napísali nám môžu zmeniť predmety. Ak mi zmenia moju mega ťažkú anglinu asi sa len poteším, aj keď nechcem byť za primitíva.
Chcela som vedieť nejaké info od Alby, ale odmietla mi všetko povedať ak nepôjdem do Sturbucksu. Tak sme išli do Sturbucksu (vlastne išlo len o to, aby sme boli niekde bez Nat, lebo proste nemôže vedieť všetko a ona si bohužiaľ vždy vymyslí ešte viac). Celkom som sa pobavila keď sme vyšli zo školy druhou stranou ako zvyčajne a Nat to nebolo divné, proste išla za nami ako ovečka. Toto ma strašne irituje. Dve hodiny mi mrnčí, že je hladná a keď jej poviem, nech si ide zobrať jesť tak že nejde. Tak sa postavím, že ja si idem zobrať toast. Kto sa postaví tiež? Kto sa pozerá, čo si dám a kto si dá to isté? Jedine do kúpelne za mnou nechodí. A ja si pripadám ako jej au-pair. (To neznamená, že ju nemám rada, ale vážne ľudí okolo seba irituje.) Po vysvetlení, kde ideme a čo ideme povedala, že ona nejde, lebo má veľa úloh. Potom sa zas rozhodla, že s nami ide, ale že si nič nedá. Po 5 krokoch začala mrnčať, že ona si tie úlohy musí ísť robiť, tak som jej dala kľúče do ruky (lebo dieťatko si kľúče nenosí), že nech mi odomkne keď prídem. No nechápem niekedy.
Išli sme k Albe domov, má tam úplne super pesosa. Bohužiaľ som nestretla jej host mum, ktorú všetci zbožňujú, ale čo už. Išli sme aj pre Kim, ktorá tam má 3 psíkov! :)
Dala som si laté, Alba mocha (tak sa to píše), Kim Frapučíno a všetko bolo mňamózne. Dohodli sme sa , že každý týždeň 1 Sturbucks, nech všetky vecičky vyskúšam. Obsluhujúci boli zas strašne zlatý, tak sme si rovno pokecali. Išli sme aj do obchodu *všetkočotrebaajnetreba*. Neviem, čo Alba hľadala, ale nenašla to. neviem ako bol už skoro večer, ukázala som im kde bývam, nech ma po ceste do Sturbucksu len vyzdvihnú a bolo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára