Stretko s rodinou, odovzdanie darčekov

Z letiska som šťastne išla v autíčku s mojou hostiteľskou mamou. Celý čas sme sa rozprávali, o počasí, o záľubách, o jedle a takto. Prišla mi riadne fajn, celý čas vyškerená. Úplne najlepšie bolo, keď sa celú cestu pozerala na mňa a nie na cestu. Ešte lepšie bolo, keď počas rozprávania  a pozerania na mňa začala písať sms-ku. Jednoducho pozeranie na cestu u nej nie je v móde. Pred nami neviem koľko áut autí v kolóne (inak to je riadne super, že autá autia) a ona proste nič, ide si ďalej a dobreže ma nevyhodí z auta. Je na smskovaní mierne závislá. (Mám telefón pár hodín a už mi poslala dve smsky a to som s ňou celý deň). Prišla som teda do nového domova, podala si ruku s ďalšími ľuďmi, s Kobym len labku, myškami (v počte tri kusy) kožúšok. 

Poukazovali mi kde mám izbu, iné časti domu, teda len tie ktoré môžem navštíviť. Teda nemyslím, že by som ich spálňu plánovala niekedy navštíviť. Povedali mi mini pravidielka: vyzúvaj sa, nejedz v izbe, piť môžeš hocikde, môžeš jesť všetko kedykoľvek a v akomkoľvek množstve (poctivo to využívam! Mňamy hamy :D), sprchuj sa maximálne 10 minút, lebo máme len toľkoto vody a potom nepôjde teplá, veci perieme my, keď ich operieme zoberte si ich odtiaľto, špinavé veci hádžte sem, ak budete chcieť ostať s kamošmi dlhšie len mi napíšte sms, nemám asi žiadne iné pravidlá. Proste krásička. Ja som im hneď vysvetlila v kuchyni, že variť neviem a asi to ani tak rýchlo nezmením a spýtala som sa či je pitná voda z vodovodu. (No tak čo, nechcem sa otráviť) Zasmiali sa, ale asi pochopili, že to myslím vážne, keď hneď začali vysvetľovať, že je to jedna z najlepších vôd neviem kde všade.

Chvíľu som sa rozprávala s ďalšou zahraničnou študentkou Nathaliou (ktorá tu je na rok) a Allysou a Jenou (majú 12 a 10 rokov) a volali nás už na večeru. Pred večerou sme im dali darčeky. Ja som im dala dve knihy o Slovensku (nemám pocit, že by ich nejak študovali), magnetky, kľúčenky ako hokejový dres (sú riadne super! A host otec je riadny hokejový fanúšik), korbáčiky (majú radi syr a host otec miluje všetko údené), horalky (ktoré krájali a kvalitne som sa na tom smiala, lebo to boli pásiky asi ako plátok šunky -_-, nedali si poradiť). Španielka im dala vejáre, čokolády (ktoré neboli španielske), čiapky na behanie (dvaja ľudia radi behajú), kľúčenku a tak. Proste nič extra super špecl, ale tvárili sa že sú spokojní.

Celú večeru sme sa rozprávali o tom čo a ako, nejako sme prešli aj k Vianociam (v Španielsku dávajú darčeky traja králi, to je dosť hafo o.O),  k Veľkej noci, K Halloweenu. Boli riadne zlatí, Allysa (staršia dcéra) s nami v pohode komunikovala, ale mladšia (Jena) sa nás asi bála alebo čo a všetko sa pýtala rodičov (aj keď oni ani v päte nemali odpovede :D). Koby je úplne láska a s každým sa láska. Fakt. To asi nie je ani pes, ale mačka, veď ho ničia chudáčika.

A tak nejako bol už večer a išla som si ľahnúť. Na posteľ, ktorá je vo výške môjho pásu, ale veď to, že musíte skákať aby ste vyšli na posteľ je úplne v pohode! :D Kobymu to ide lepšie ako mne.

Prvý dojem z host family som mala veľmi príjemný, sú sympaťáci a dúfam že nimi aj ostanú. :)