Zazvonil mi budík, neskutočne hlasno, tak som si zahundrala, že som skoro infarkt dostala, že neznášam rána a nechce sa mi postaviť. Druhý budík ma pomerne zobudil a odhodlaná som to vypla, že už som teda hore. No houby houby zlatá rybka. Ešte som si vytvárala príbehy a bolo mi strašne fajn. Keď sa moje príbehy začali vymykať spod kontroly a jedna osoba v mojom príbehu oslovila Alena (tá osoba by to nikdy nepovedala!), tak som vyletela z postele. Bol to bizardný sen a nejak zázrakom som si vďaka tomu osloveniu uvedomila, že toto už nie je môj príbeh, že už to nemám pod kontrolou. Pozrela som na mobil a mala som 15 minút na odchod z domu. Raňajky proste mať musím a tak vtedy keď ja som si sadla za stôl Nat už čakala pred dverami. Trochu som vysypala, trochu vyliala, ale nič tragické. Čudovala som sa, že Nat ma nevolá, ale pochopila, že čakať ma nie je dobrý nápad. Všetko som si nahádzala do tašky (dokonca som nezabudla nič, ani obed, pre ktorý pravidelne bežím domov. Ak nie pre obed tak pre projekty) a mala som 12 minút na cestu. Ono to trvá 12 minút ak sa na to pozriem optimisticky, ale zvládla som to. Stihla som to. Pršalo, takže som do školy prišla od pása dole celá zabodkavená od dažďovej vody. Rána ako na Slovensku, až na to, že tu ešte nemám neskorý príchod ;)
Prišla som do triedy, s dáždnikom, bundou a všetkým a bolo mi jasné, že s Danicou (osobou ktorú potrebujem stretnúť) sa nemám čas rozprávať. Okamžite zazvonilo, takže timeing mám presný. Na Bio sme zas robili asi tri hodnotenia počas jednej vyučovacej hodiny, nenormálne. Z predtým hodnotenia som mala plný počet a Bio zatiaľ je asi jediný predmet, kde ešte nemám zlú známku, minimálne o nej neviem. Mám pocit že sa riadia heslom "Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku." lebo testy väčšinou bývajú o dosť ľahšie ako tieto hodnotenia alebo úlohy.
Na Soc-studies som zas len mrzla. Zas nám dal robiť nejaký projekt, že môžme vo dvojici, ale nemám ho robiť s kým. Spolusediaca sa stále nemá záujem rozprávať a má niečo ako najlepšiu kamošku, takže idú byť spolu. Myslím, že povedal, že ak budeme sami tak nám povie, ktoré veci nemusíme robiť, ale bola som lenivá za ním ísť. Idem sa naučiť písať maily učiteľom, všetci tu mailujú, majú to ako formálne smsky, nonstop.
Cez lunch break sme sa pekne stretli pri skrinkách, Danicu som zas nestihla, Alba chcela nájsť Slováka. Tak sme všetci hľadali niekoho iného aj keď sme boli všetci spolu. Alba mrnčala, že som strašná (lebo najprv obed, potom hľadanie Slováka), ja som mrnčala, že ona je strašná, že nevie ísť sama, že sa na nás ide vykašľať a nejde na Kendo kvôli španielovi, že rozpráva po španielsky so španielkami. Viete čo je sranda? Že Alba aj Nat sa spolu rozprávajú v rodnej reči, ale obidve mi fňukajú, že oni chcú rozprávať po anglicky. Ja tu idem za super príklad, lebo teraz sa nemôžu vyhovárať, že ja tu slováka nemám, a celý čas rozprávam po anglicky! Minimálne sa o to snažím.
Konečne som uvidela Danicu a asi po pol vete zazvonil zvonec. Dohodli sme sa, že má počká po chémii, ktorá je posledný blok a pozhovárame sa. Chémia testík dopadol katastrofálne a ešte s odhodlaním čakala na učiteľa, že či si nemôže napísať nejaký test navyše. Tak som jej vysvetlila, že kvôli jednému testíku neprepadne, tak aj ona zhodnotila, že asi mám pravdu. Ja som mala 5 z 8, a som celá šťastná, že mám nad polovicu, že lepšie ako mať F. Nat tu celá smutná kukala do blba, že má 6 z 8. Danica je riadne zlatá, úplne jedna z tých osôb, že hneď viete že budete kamošky! Teda ja to viem už dva týždne aspoň o nej, ale ona ešte nie. Tak sme si vymenili fb, moc sme toho nenarozprávali, lebo práve vtedy ku mne prišiel asi každý internat. študent (každý chce spoznať niekoho) a letela som na Kendo! (o tom potom)
Hral sa v škole volejbalový turnaj, tak som chvíľu obdivovala tú dokonalosť. Bolo tu super, krásne, elegantné, obetavé, také, ako má. A s neskutočne ťažkou taškou išla domov, cez dážď. Som presvedčená, že nikdy som tak ťažkú tašku nemala ako mávam tu. Niekedy sa mi to všetko nezmestí ani dovnútra. Myslím len knihy. Ak tam mám niečo ako telesnú/vodu/obed, tak to nosím aj v rukách. Doma host mum behala so zoznamom, stresovala, lebo odchádza s mladšou dcérou na kemping či čo aj s nejakou kamarátkou a jej dcérou. Už som rozmýšľala, čo si dám na večeru, ale host otec prišiel a spravil nám ryžu a niečo indické. Niečo indické je pikantné, ale tak mňam, že je to jedno z naj jedál akutálne. Ryžu spravil lepšiu ako host mum.
Som úplne preplnená a je mi strašne dobre. Zajtra si spravím na obed toast s nutelou, kedže inokedy mi host mum robí obedy (ja by som si ho v pohode spravila sama, ale vždy povie že netreba) tak mi nesplní moje nutelové očakávania. Ráno si dať toastík nestíham, len cereálie. Teším sa na zajtra a na Science World s Albou a Kim. Nat ostáva doma študovať. Vyzerá to tak, že zajtra majú vstupné zadara! Ak je fakt zajtra ten spešl víkend ako píšu na stránke tak je riadne pecka, že sme sa tak rozhodli. Má byť búrka, fúkať, pršať, tak povedali že do parku radšej nabudúce. Ľúbim víkendy, aj na Slovensku aj tu. <3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára