Silvestrovské menu... alebo ako si najviac želám mať tu host sestru

Začnem odporne a pesimisticky.

Uvedomila som si, že mi nejako chýba pozvanie na strávenie Silvestrovského večera niekde mimo domu. Zmierila som sa s tým, veď nemôžem mať až tak spoločenský život, všakže. Nejako som čakala, že budem s host rodinou, lebo ja som si naozaj myslela, že sa to od nej očakáva, ma brať na ich akcie, rodinné mítingy a podobne. Ale nie, rodinka mi oznámila, že je polievka v chladničke ak budem hladná na večeru a že oni idú ku kamarátom.

Dá sa z toho pochopiť, že si Silvestrujem s mojim verným malým priateľom Kobe-im. Ľúbim ho najviac za to aký muco ku mne a za jeho lásku. Teraz sa hnevá, že radšej mám na svojich nohách laptop a nie jeho, má na to právo.

Mám upokojené hormóny už kúsok, tak môžem začať od rána. Zobudila ma smska, že nemám kredit. Tak som hodinu hľadala papier s kódom, kedže ja poctivo som si išla zaň zaplatiť pred mesiacom. To, že to malo byť len na december je už jedno, zázrakom som kredit mala. Bola som celkom prebratá, lebo predstava, že by som nemohla nikomu napísať - Kim ani host rodine :D. Po zabíjajúcom čas premýšľaní, na aké som dlho čas nemala, som sa rozhodla ísť spať. O chvíľu ma zazvonil budík, ktorý som zrazu začala nenávidieť a mala som silnú potrebu spať. Ten otrasný pocit, keď si vyčítam, že som si ľahla keď som to nepotrebovala a potom som bola oveľa viac unavená. (Neviem na čo píšem takéto hnedé pokladík, nemá to zmysel, ale viditeľne budem pokračovať). Spravili sme s Kim rýchlu dohodu a už som sa ocitla v downtowne Vancouveru. Teda ešte som šla v buse s mojou obľúbenou autobusárkou, ktorá hneď skomentovala: "Dneksa bez snowaboardu?" .D 

Nemohla som byť dlho, išli sme len očekovať nejakú Vianočnú vec, ktorá bola strašne nudná. Teda nič tam nebolo. Tak sme si zahrali fejk curling a pokecali s nejakou tetou. Hľadali sme Second Cup, kedže som mala kupón, na horúcu čokoládku zadara ak kúpim jednu, ale jasné, že sme to nenašli. Podľa mňa to neexistuje, lebo už som sa to snažila nájsť. Ale bez adresy je to ťažko no. Chrumkali sme si višňové Miňonky a nejako sme smútok za čoko prežili. Keď som uvidela môj vytúžený zmrzlinový japadog, bolo rozhodnuté, idem vyskúšať po čom mi srdce od nedele piští. Vážne to vyzerá kao zmrzlina v rožku. Dala som si zmzlinu čierny ézam, lebo keď už skúšam divnosti, tak nech sú poriadne divné. Ten rožok bola dobrá sladká bucthička bolo to dobré! Niekoľko mesiacov som sa to bála okoštovať, ale som rada, že som sa odhodlala. Veď japadog na Slovensku budem mať asi ťažko. 

Zrazu som sa ocitla na laser tag-u a teraz pozor, s mojou host rodinou! Mali asi málo ľudí, tak ma zavolali. hrlai sme tri hry, doničilo ma to maximálne., Pri tretej som už nevedela kde som, z hluku a svetiel sa mi točila hlava, ale bola to strašná pecka! Nebola som ani zďaleko najlepší hráč, keď ma tam nejaké decko začalo naháňať tak som tam jačala na celú budovu, ale aj tak som z toho mala radosť. Skončili sme všetci krásne dopotení, unavení a šťastní. Doma si deti umyli zuby, lebo na to "zabudli" a boli už vychystaní na párty. Teda ešte sme si zahrali na 15 minút Wii. Doteraz som mala pocit, že to vôbec nehrávajú a mojesrdiečko po tom túžilo. Teraz z nejakého dôvodu začali, takmer každý deň a tam sa ako tak "rodinkujeme". Párty sa premiestňovala z domu do domu a chvíľu bola šanca že bude u nás. Dúfala som, že nebude, lebo pri vete: "Povieme, že nebude párty dlhšie ako do 4am" som fakt na to moc náladu nemala. Ale zas aspoň by som s niekým možno prehodila pol slova.

A tak Silvestrujem. S polievkou, ktorá nebola dobrá a vlastne jej tam bolo ako mačiatku. Aj doma otvorím chladničku a ohodnotím, že tam nič nie je, ale tu fakt nič nie je (v tejto chvíli minimálne). Okrem džúsov, mliek, egg nog,30 druhov syra a mandariniek (ale 4 som zjedla včera, tak dneska abstinujem od nich). Tak som si spravila sviatočnú večeru s dvomi toastovými chlebíkmi, cookies, cookies (viac ako týždňovým, nikomu nechutí) na ktorý som si napackala karamel, horúcu čokoládu, egg nog a teším sa aj na nanuk. Lebo keď už som sama, tak sa teším aspoň jedlom, trápne, viem.

Silvestrujem pri pozeraní Grease, prejedaní lupienkami  a čokoládového mlieka (ešte aj tie som pridala teraz), s huňatou láskou Kobem (ktorému som tiež dala dobrotku, lebo si tiež zaslúži), cítim sa pozadu, že 99% ľudí ktorých poznám už majú rok 2014 a ja nič. Dostala som krásny pozdrav z USA, na ich polnoc, pekné to bolo, aj keď ukričané a nič som nerozumela. Teda ukričané mi príde všetko, dneska som stihla pri laser tagu aj takmer ohluchnúť na jedno ucho. Bolí bolí a bolí. 

Ale teraz idem na to optimistickejšie, môžem byť vďačná že tu som. Tento Silvester je iný ako všetky ostatné. Zas som si mohla uvedomiť ako mi záleží na ľuďoch doma, ako ma dokáže rozradostiť správa na fb, lebo niekto na mňa myslí. Už sa to blíži aj tu, o 23 minút cca, peskos sa mi tu roztriasol keď bolo počuť prvú petardu. Tak strašne ho klepalo, vliezol mi na nohy a mne sa doteraz z neho trasú nohy, strašne sa o neho bojím, už som zaliezla do prízemia, vypla telku a asi ani von nevýjdem, nech ho chudáčika nestresujem. Už má obsadené miesto v mojej postieľke. Tak prajem každému jednému všetko krásne do nového roka. Každý máme dni, keď sa niekedy veci kazia, keď nejde všetko podľa predstáv, ale to neznamená, že život nie je krásny.
........................................................................
Psík sa mi už netrasie, môžem si pripiť na Nový rok. S čistou vodou posielam telepatické priania všetkým skvelým ľuďom.