Snowball

V nejakú stredu pomerne dávno, sa konal školský ples. Ževraj pre ročníky 10-12 (ja som 11). Najprv som nechápala, ale potom som si uvedomdila, že celá škola by sa do jedálne asi nezmestila. Boli dve verzie ľudí. Skupina A - nešli by tam vôbec, ževraj všetci budú na sebe len nalepení a aj zlepení. Skupina B - má to byť ich najlepší večer života. Nechcela som robiť unáhlené závery a odsúdiť skupinu B ako tých, kvôli ktorým tam skupina A ísť nechce. A tak som teda išla. nechcelo sa mi, lístok som si zohnala posledný deň, vlastne sa ku mne dostal dosť šťastím, ale niekedy som lucker a plánovala som tam teda ísť. Hodila som na seba šaty, v ktorých sa cítim ako v pyžame, čo je najviac super a plátenky. Nič pohodlnejšie byť nemohlo. 

Pri vchode nastúpení ľudia a véééľa učiteľov, že kontrolujú tašky. Veď nech si kontrolujú, spokojne idem tam, že však čo. Asi mi závidela Strepsil a Orbitky, lebo ani jedno z toho nemajú a uchmatla mi to. Celkom som sa pobavila, ako zízala, prečo mám v taške cukor (dva cukre zo Sturbucksu). Lebo po 1. ľúbim cukor a takýto je tu často pre mňa zdroj energie. a po 2. ak som v Sturbuckse tak prečo by som si ho nezobrala? Však si zaplatím za kávu, tak aj za cukor. po 3. niekto si naozaj cukrí kávu, ale teda pochybujem že Sturbucksovú, tak si môžem aj ja. Ten mi ale z divného dôvodu nechala a ja som mala kvôli tým Orbitkám hneď zlú náladu, lebo veď moje dobré jahôdkové :D.

Potom blá blá blá a blá blá blá. Zhrniem to tak, že to bola diskotéka na nie moc kvalitnú hudbu (nie len podľa môjho názoru, ale na polku vecí sa nedalo tancovať), v krajšom alebo teda formálnejšom oblečením, trvalo to krátko, nebol žiaden program a ja neviem. Nedala by som tomu názov ples, ale len nejaká školská párty. Boli dve obrovské obrazovky, kde premietali klipy k pesničkám, čo mi prišlo fajn, kedže ja som asi ani jeden z nich ešte nevidela, ale inakšie to bolo zbytočné dosť. Prehodila som pár slov s neznámymi ľuďmi, tvárila som sa že tancujem (aj keď teda no veď.. :D), neboleli ma nohy (lebo som génius v roxy plátenkách) a najlepšie na celom plese bol učiteľ, ktorý asi na pol minútku pohol so svojím telom, ale tak, že sme všetci len ostali pozerať, že wow (môj angličtinár, je skvelý, ale že vie tak tancovať by som nikdy nepovedala o.O). Učitelia ostatní všetci len postávali ako sbska a sem tam divne zazreli, cítila som sa trašne divne že ich tam bolo tak veľa a fakt kontrolovali všetko. Skontrolovali každé jedno vrecko v taške/bunde/rifliach, všade. Bolo to horšie ako na letisku, bez srandy, a to už tam som si pripadala nepríjemne.

A áno, bola som tam sama. Teda jasné, že som tam neskackala sama, ale žiaden partner ani nič také. Niektoré mozgy to tu nevedeli pochopiť, prečo nemám aspoň vybraných kamarátov, s ktorými budem  alebo tak. Tak som si prechádzala od ľudí k ľuďom. Ale zas úprimne, s niektorými ľuďmi som bola len nech sa mám dôvoď smiať :D. Ale keď to bolo tak rozkošné, keď nikdy nikde neboli a teraz tam mohli robiť čo chceli (podľa ich názoru). 

Na ďalší deň fb bol zaspamovaný o tom, aký bol ples strašne super, skvelá organizácia a že mooc ďakujú za usporiadanie. Tí ľudia to postli pár minút po skončení plesu, niekedy si len tak smutne uvedomím, že je to s našou generáciou veľmi zlé, aj so mnou, áno. Ľudia ktorí to organizovali a ľudia ktorí nikdy nikde to pokladali za skvelý večer; ostatní za nič špeciálne, ale sťažovať sa nemôžem. Len že to nesplnilo tie filmové predstavy o poriadnom americkom plese. Veď tam nebola ani jedna pesnička na tanec pre pár, ani súťaž o kráľa a kráľovnú a ani nič. Filmy klamú!