"Spread the word
Have you heard?
All across the nation
We
are gonna bea great generation!" Martin Luther King 3.
Ako som už spomínala, stala sa taká vec, že ma vybrali na We day - facebook alebo We day video. Nastavený budík na 5.25 na mňa moc dobre nevplýval. Všade tma, ešte k tomu aj hmla. Mala som zákaz používať mikrovlnku aby som nikoho nezobudila (kávu si robiť mohla aj keď potom 10x zapípala, že je spravená). To ma úplne naštvalo (fakt veľmi), lebo neznášam chladné mlieko. Teda neznášam to, že otom polhodinu mrznem. Po ľadovom mlieku som jasné že skočila do postele... a nezaspala som! Akože mala som presne 15 minút na všetko, ale zatvárala som dvere za zvuku sms-ky. Už pohodlne v aute (lebo host mum išla do roboty, tak ma charakterne zobrala pred školu) som zistila, že mi napísala, že o minútu odchádza. Som majster v presnosti (toto sa mi tu stalo už niekoľkí krát!
Pred školou jedna osoba, ale nemala som moc náladu komunikovať a asi ani ona. Postupne sme sa zbierali, učitelia (úplní sympaťáci, škoda že s nimi nemám hodiny) jeidní prehodili dve slová. Presunuli sme sa kúpiť si lístky nech potom nechaosíme. Jasné, že keď sa išlo okolo Sturbucksu tak sme sa tam zastavili a tak sme aj zmeškali bus. Akože skupinovo, nie len ja, našťastie. Chodí ale každých 15 minút cez pracovný deň, takže pohoda. Skytrain bol úplne prepchatý. Polovica ľudu boli deti čo išli na We day. Stretli sme tam ľudí z Mexica a kedže tam bola Alba tak sa hneď dali do reči po španielsky. S osobou, ktorej meno neviem, sme si hundrali, že to nie je fér a tak sa nám prihovoril ďalší človek, že teda odkiaľ sme. A tak kedže on vedel po nemecky a osoba bola z Nemecka, tak som skončila ako úplní outsider. Akože, ja viem, že mi chceli ukázať že aha viem rozprávať materinským jazykom, ale čo z toho? Potom našťastie prechádzali už aj do angličtiny.
Keď sme vyšli zo skytrainu všade bolo počuť nejaké we day pokriky, vidieť plagáty, ujov ktorí ukazovali smer. Aj keď okolo Roger arény (kde sa hrá NHL) bolo kopec ľudí, nejako sme tam ani nečakali. Našli sme svoje sedadlá, ktoré boli úplne hore na strane od pódia. Vidieť sa všetko dalo, ale niekedy som aj tak pozerala na obrazovku. Boli tam tašky s nejakými papiermi, že nech ich vypíšeme, že môžme vyhrať výlet do Ekvádora. Niekto šťastný vyhral, prajem mu to :). Bolo tam kadečo iné ako blikajúci náramok, ohybné okuliare a iné srandy aby si spravili značky reklamu a mohli byť nazývaní sponzormi. Toto sa mi na we day fakt nepáčilo. Polovica vecí mi prišla robená kvôli reklame. Ani v jednom videu nebola ani sekunda bez reklamy, nejakého loga alebo čohosi takého.
Moc som ľudí, čo tam vystupovali nepoznala. O bratoch Keilburgers som si čosi vygooglila. Ako prvý naozajtný speaker bol Martin Luther King 3. Potom boli nejakí, ktorých mená neviem (ale vyggooglim si). Kofi-ho Annan-a som ale poznala. Spencer West, Molly Burke. títo mali neskutočné prejavy, fakt. Ale najviac to dali dvaja malí ľudia. teda naozaj také, ktorých všetci považujú za deti. Myslím že 10 a 12 ročné, ktoré mali neskutočnú reč, ústa som mala dokorán, slzy v očiach a všetci sme sa postavili nie že na konci, ale počas. Vážne som si uvedomila, že vždy sa dá začať. Že všetci môžme pomôcť. Že len vďaka nám, každý jeden jedinec sám, musí chcieť spraviť zmenu. A ak chce, nebude sa báť, neodradí sa, tak sa mu to podarí. Fakt to bolo silné.
Medzi speakermi boli nejaké vystúpenia, ktoré som zas nevedela, že čo sú to zač. Ale keď som tam začula hlas Avril Lavigne, skoro som padla na zadok. Vlastne som sedela. A bolo to krásne splnenie môjho detského sna. Zaspievala aj so svojím novým chlapom novú pesničku. Aj slzičky som v očiach mala, čo som nechápala, ako sa mi mohol splniť už dlhšie neaktívny sen, ktorý ale stále žil niekde ukrytý. To, že to bola len jedna pesnička ma síce trošku zosmutnilo, ale aj tak to bolo super. Našťastie to na konci neostalo len pri jednej pesničke, ale dala ešte dve. Dokonca aj Girlfriend bude mať asi odteraz rada, len preto, že ju spievala tam :D.
Tak som si pripadala ako najšťastnejší človek na svete, ktorý si to ale vôbec nezaslúži, ktorý chce niečo robiť so svetom, ale stále má v sebe strach a nevie ho prekonať. Prosím za všetkých ľudí na svete, nech sa majú krásne. A prosím, aby sa vždy našli ľudia ako tí, ktorí we day vytvorili. Nech sú vždy ľudia pre ktorých we day vznikol. Keby každý spravil čo i len maličký kúsok dobra, hneď je svet krajší. Tak sa usmej na osobu, ktorú po prečítaní ako prvú uvidíš, tým najširším úsmevom. Si neskutočne šťastný, že vieš vôbec čítať, že máš elektrinu, počítač/mobil a o internete ani nehovorím.
"If you can’t be a highway then just be a trail,
If you can’t be the sun be a star;
It isn’t by size that you win or you fail —Be the best of whatever you are!" by Douglas Malloch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára