Časť prvého októbrového týždňa

V stredu som prvýkrát zavítal na stretnutie mládeže a bolo to fajn. Vlastne normálne by mi to prišlo úplne super, ale kedže som choručká, tak som si to až tak nevedela užiť (a asi mi aj chýba naša klasická mládežička). Stretla som sa s Danicou na dohodnutom mieste a v dohodnutý čas. Bola som tam úplne prsne na čas, ale jasnačka, že som bežala. Išli sme cez kopec izieb a neviem čo všetko a prišli sme do miestnosti, kde na biliardovom stole hrali naháňačku bielej a čiernej gule ľudia vo veku od 10 do 35 (cca). Teda asi jeden bol taký starší, ostatní vyzerali okolo tých 13 až 18 a potom pár ľudí, čo vyzerali síce mlado, ale boli vedúci a mám pocit, že majú tak 25, kedže sú zosobášení a všetko. Boli tam rozložené bicie, kopec gaučov a celé to vyzeralo tak gaučovo pohodlne. Pri príchode sme museli odovzdať mobily, čo mi prišlo dosť nepríjemné, kedže host rodina je na smskovaní závislá a nechcela som, nech po mne dajú celoštátne pátranie. Inakšie tá myšlienka je celkom fajn, ak nemáte teda paranoidných rodičov. Keď ma postavili pred tabuľu, s mini tabuľkou s mojím menom v ruke, že ma idú odfotiť tak to bolo už úplne čudné. Neviem, či sa to dialo len v ten deň a fakt som to nevychytala alebo to robia každý raz. Ževraj majú nejakú tabuľu, kde sú fotky tých ľudí celý rok vycapené, teším sa :D.

Presunuli sme sa do telocvične, kde sme hrali čudné formy vybíjanej. Už si nepamätám ich názov. Zas mi bolo povedaných asi 20 mien (ľudí tam bolo asi viac) a nepamätám si ani jedno jediné. Tie hry hrali všetci , úplne entuziasticky, proste úúúúplne všetci a tešilo ma to. Potom sme sa presunuli ku gaučom a zaspievali tri pesničky. Kapela s skladala z dievčat, chalanov, detí, dospelých. Tam som pochopila, veľa vecí. Všetci, čo tam boli to robili nie pre seba, nie pre druhých, ale pre Boha. A vďaka tomu, to bolo vážne krásne. Dvaja ľudia nám povedali ich skrátené životné príbehy (veľmi krátke), najhlavnejší vedúci mal prednáškovú reč. Rozdelili sme sa do skupín a rozoberali sme veci k veci. Nebolo to len tak zo srandy, bolo to také naozaj. Potom sme sa porozprávali len tak, čo nové, čo staršie, čo ani nebolo, čo bolo. Dali nám "misiu" na tento týždeň, a to spraviť niečo pekné a doniesť o tom dôkaz (fotku, kópiu, hocičo). Pekné nemusí byť samozrejme len umelecké a ja dúfam, že už na neičom peknom robím :). Ešte sa porzorpárvali o minulotýždňovej misii a už bol koniec. Ešte pozvali na sobotňajší paintball a zbieranie odpadkov. Zbierať odpadky som rozhodnutá ísť, ale o Paintablle stále uvažujem. Trvalo to dve hodiny, skoro presne, lebo každého tu čakal odvoz. Ževraj to nie je bezpečná oblasť, ja si asi nič bezpečnejšie predstaviť neviem, ale Danica sa nedala prehovoriť a tak ma odviezli domov. Moje navigovanie je tragické, ale keď moja ulica má len hlúpe číslo, kto by si to pamätal? :D

Ďalší deň som išla s Kim a Albou do Sturbucksu a dala som si karamelové machiatto či čo to, ale bolo to najviac dobré. Alba neodolala a kúpila si cookies a niečo čo bolo tiež dooosť dobré, ale ja tu odmietam míňať peniaze na jedlo, veď mám homestay :D. Neodolala potom ani Kim, ktorá tiež skončila s cookies a aj s peniazmi. Že si ide vybrať do automatu, dalo jej to papierik, že si peniažky vytiahla a ono nič. Tejto situácie som sa vždy obávala a ona chudera, prvýkrát si ide vyťiahnuť peniažky a ono nič. Nechcela to riešiť, že zajtra pošle host mum. Potrebovala som ísť aj ja do banky, ktorá je kúsok ďalej, babám sa nechcelo ,ale zlaté išli. Teda ono to je kúsok, možno 20 minút od nášho Sturbucksu, od môjho domu tiež tak, ale od ich domu je o dosť ďaleko. Ešte hodiny blúdili, lebo sa snažili nájsť môj dom a to je na začiatku nemožné, lebo ulica začína vlastne len z jednej strany a potom sa divne otáča. Pri banke je Mc Donald a chúďatko Alba chcela nezdravé hranolky. Nezdravá strava je tu celkom naším cieľom, lebo porste žiaden cukor, žiaden nič.. :D A potom jemu veľa, veľa zdravých vecí a a prejedáme sa, ale naše chuťové poháriky nie sú spokojné. (Práve som si dala chlebík s niečím ako syrokrém, aj tak chcem sladké).

Dneska som bola na Operation Green, kde sme z malých plastových fliaš postavili niečo, čo sa malo podobať veľkej fľaši. Nepoužili sme všetky fľaše, nemali sme presný plán ako to spraviť, ale nejako to bolo. Nie najlepšie na svete, ale snažili sme sa. Chcela som ísť ku Kim robiť ne mini "projekte", ale Kim bola hladná, ja som chcela po dlhšej dobe stihnúť večeru s rodinou a povedala som si, že to skúsim sama. Nat veľmi entuziasticky chce ukázať, že to vie, ale proste nie.

Zajtra idem zbierať odpadky s youth group. Chcem im pomôcť, chcem pomôcť okoliu, prírode a teší ma, že tu sú takéto akcie. Host mum povedala, že ak mám možnosť, mám ísť na Paintball, tak asi si predsa len zoberiem veci na prezlečenie, obedík a uvidím čo a ako, ale predsa len asi pôjdem. Výletík s international študentmi tento víkend nebude, lebo chcú ísť v nedeľu a to som rozhodnutá ísť do kostola. Keby teda mali nejaký zaujímavý program, tak idem, ale oni chcú ísť zas len nakupovať a to prosím pekne ani nie do Metrotown-u ale tam kde vždy. Ak by som náhodou nemala čo robiť, aspoň sa možno vyliečim. Kašlem ako najväčší fajčiar. Inak škola je trápna. Nechápem ako je možné, že keď sa do toho pozriem, testy nenapíšem na 100%. Dneska nám dal diktát z franiny, o ktorom som bola presvedčená že nebude a ani som sa do toho nepozrela. Za 5 minút, ktoré nám dal pred testom som si to na tú chvíľu zapamätala a všetko dobre dopadlo. Učitelia sú chorí, veľa zastupovaní máme, dnes som neprezentovala anglinu. Včera som kvôli tej prezentácii zas skúsila svoje kresliace schopnosti v skicáry, Nat sa zas tvárila strašne dôležito, ako môžem niečo tak strašné prezentovať a všetkým z mojej skupiny tie obrázky akceptovali. A nebolo to také zo slušnosti, keď chcú, tak ma ignorujú. Dvaja ani nevedeli kto tie obrázky kreslil a povedali, že čo to je, že je to dosť dobré! Som na seba hrdá, kúsoček. Aspoň pochopili, že fakt nič pripravené nemáme a že mi môžu byť riadne vďační, kedže oni proste nespravili nič nič. Neznášam tú anglinu. K tomu mi učiteľ napísal, že nemám používať písané písmo. Doteraz to prečítať dokázal (a aj som sa snažila na tom slohu a fakt to bolo pekné) ale asi zlenivel. Trapák. Dnes som nebola na Kende, trošku ma to mrzí, ale predsa Operation Green mi prišla prednejšia.